S odchodom pacienta sa nedá úplne vyrovnať – je to neustály proces, na ktorom zdravotníci pracujú každý deň. Ako ovplyvňuje vzájomná podpora v kolektíve, výber správneho mentora a zvládanie komunikačných techník kvalitu starostlivosti o pacientov a ich blízkych? Viac nám už povie Simona Pavlíková, vedúca sestra ODCH. 

Ako sa vyrovnať s odchodom pacienta?

Práca na jednotlivých oddeleniach v zdravotníckom či sociálnom zariadení má svoje špecifiká. Vo väčšine sa my, zdravotnícki pracovníci, dennodenne stretávame s náročnými situáciami, ktoré sa nám mnohé vryjú na dlhé roky do pamäte a teda každá skúsenosť nás posunie odborne vpred. Je snáď absolútnou výhrou odchádzať z konkrétnej služby, keď nemusíte čeliť extrémnym situáciám, kedy bolo nad Vaše schopnosti a možnosti zachrániť život človeka. Myslím, že s odchodom pacienta sa nedá vyrovnať nikdy. Zvládnutie tejto situácie závisí od rôznych faktorov. Je to celoživotný proces, na ktorom pracuje každý zdravotnícky pracovník permanentne. Mnohokrát sme tými poslednými ľuďmi, s ktorými je odchádzajúci človek v kontakte, čo je absolútne zaväzujúca skutočnosť. Naši pacienti sú krehkí, zraniteľní a naša práca je tak zodpovedná, že ich ďalšia budúcnosť je absolútne v našich rukách. Vzhliadajú k nám ako k „anjelom“, ktorí im prichádzajú pomôcť. A vtedy je na rade ľudskosť profesionála – empatia, dotyk, pohľad. Pocit, že sme pre pacienta urobili maximum je určitým zadosťučinením.

Ako pomáhať zamestnancom nemocnice, aby sa vedeli s tým vyrovnať?

S náročnými situáciami, s ktorými sa stretávame v každodennej praxi, sa každý zdravotník vyrovnáva individuálne. Nesmiem opomenúť pozostalých pacienta, ktorých ťažká životná situácia vyžaduje náš profesionálny a citlivý prístup. Zvládnuť žiaľ príbuzných a byť im maximálnou oporou je psychicky veľmi náročné a zaväzujúce.
Počas týchto kritických situácií sme si bezprostredne v praxi zdravotníci pilierom navzájom. Je podstatné mať doma optimálne rodinné zázemie a podporu, vedieť relaxovať, pretože psychohygiena je v tomto ohľade veľmi dôležitá oblasť. Mať oporu, pochopenie a povzbudenie u priameho nadriadeného, ktorý je podstatným článkom v profesionálom svete zdravotníka.
Motivátorom do ďalšej práce je vzájomný rešpekt, tolerancia, povzbudenie, uznanie, otvorenosť, poskytnutie morálnej podpory, odbornej rady, pozitívna pracovná klíma, profesionálny, humánny a empatický prístup k človeku.

Aká je komunikácia v praxi zdravotníckeho pracovníka?

Poznať a zvládať komunikačné techniky zdravotníka nám vštepujú už počas štúdií. Záleží na zručnosti a schopnosti každého z nás vedieť to aplikovať aj v každodennej praxi. Ja osobne som absolvovala kurzy komunikačných zručností a dovolím si povedať, že vždy je na čom pracovať a zdokonaľovať sa. V náročných situáciách je mne osobne mentorom samotný pacient, príbuzný pacienta, či kolega. Prijímam otvorený a priamy dialóg. Neprofesionalita nemá v našom povolaní miesto. Ako som už v predchádzajúcom článku spomínala, mám svoje ženské vzory, ktoré sú pre mňa inšpiráciou aj v mojej sesterskej praxi a komunikačnej zručnosti a ďakujem za nich.

Čo by bolo dobré povedať?

V praxi sestry a myslím, že aj v praxi ostatných zdravotníckych pracovníkov, je podstatný správny výber oblasti, v ktorej sa vieme stopercentne uplatniť, správny manažment pracovných činností a v neposlednom rade korektný výber mentora v úvode praxe každého absolventa. Môžem s určitosťou povedať, že správny výber mentora, ktorý je vlastnej v plnej kompetencii manažmentu, ktorý teda vie nielen absolventa odborne viesť, ale aj správne motivovať, je vlastne absolútne podstatnou intervenciou a investíciou do blízkej či vzdialenej budúcnosti profesionálnej úspešnosti zdravotníckeho absolventa, ktorého ľudskosť musí byť základnou výbavou.

S plnou vážnosťou by som chcela podotknúť, že aj zdravotnícki pracovníci sú taktiež iba ľudia so svojimi radosťami a starosťami, ktoré sa snažíme neprenášať do svojej praxe. Nie vždy je to však jednoduché, všetko závisí od okolností. Tu chcem ale vyzdvihnúť a pripomenúť, že vzájomná úcta, porozumenie a rešpekt, ktoré si navzájom dokážeme odovzdať a vymeniť, je pre obe strany, teda zdravotníka a pacienta resp. rodinného príslušníka pacienta značne významná, prirodzená a ľudská.

Chcem vyjadriť poďakovanie a uznanie všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí svoju prácu vykonávajú s láskou a rešpektom.