V Kežmarku sa rozvíjal od roku 1860 textilný priemy
sel. Bola tu založená Mechanická pradiareň a tkáčovňa
ľanu – Kesmarker Spinnerei. V 70. rokoch prešla do vlast
níctva firmy Regenhardt a synovia.
Okrem Mechanickej pradiarne a tkáčovne ľanu vznik
la v meste aj ďalšia textilka. Karol Wein založil už v roku
1882 továreň v Starej Ľubovni, ktorú v roku 1884 preložil
do Kežmarku. V roku 1885 založil komanditnú spoločnosť
Karol Wein a spol. Tkáčovňa tejto továrne sa rozprestiera
la na ploche 3600 m2 a mala 400 mechanických tkáčskych
stavov. Mala aj bielidlo a farbiareň plátna. Vyrábala naj
mä damašky, obrusy, servítky, uteráky, utierky, osušky,
posteľnú bielizeň, plachty, biele plátno a pod.
Po prvej svetovej vojne v roku 1919 nastala kríza ľanár
skeho priemyslu na Slovensku. Firma Karol Wein a spol.
čiastočne demontovala tkáčovňu a demontované stroje
odviezla do ďalšej Weinovej továrne v Budafoku v Maďar
sku. Dňa 3. augusta 1935 zomrel vo svojom letnom sídle
v Balatonakarattya v Maďarsku čestný občan Kežmarku
Karol Wein, ktorý mal nesmierne zásluhy o rozvoj mesta.
Vo Weinovej továrni boli sociálne pomery zamestnancov
o niečo lepšie ako v iných továrňach.
Za takzvaného Slovenského štátu v rokoch 1939 –
1945 firma Karol Wein a spol. neexportovala výrobky do
cudziny. Vyrábala najviac pre vojenské účely a pre domáci
trh. V roku 1941 dala do prevádzky aj novú trepáreň. Za
čiatkom roka 1945 bola výroba v továrni zastavená a ma
jitelia továreň evakuovali. Po oslobodení Kežmarku 27.
januára 1945 bola výroba obnovená.
Dňa 28. júna 1947 bola továreň bývalej firmy Karol
Wein a spol. znárodnená a pokračovala vo výrobe ako ná
rodný podnik Tatraľan.