Písomné pamiatky uložené v archívoch sú jedinečnými
dokladmi o živote a diele desiatok generácií našich pred
kov. Spomenieme tu niektoré privilégiá, ktoré slobodné
kráľovské mesto Kežmarok postupne získalo od panovníkov
a ktoré významne ovplyvnili jeho vývoj.
Kežmarok získal mestské práva od kráľa Bela IV. v roku
1269. Po prvýkrát sa tu spomína názov mesta Kežmarok.
Belo IV. ním udelil Kežmarčanom právo slobodnej voľby
richtára, ustanovil hranice chotára Kežmarku. Ďalej Kež
marčania získali slobodný trh a slobodné užívanie kostola
s cintorínom. Boli im presne stanovené dane, ktoré museli
platiť panovníkovi v dvoch dávkach.
V roku 1411 udelil kráľ Žigmund mestu právo slobod
ného rybolovu – nikto cudzí nesmel chytať ryby v riekach
a potokoch patriacich mestu. Kežmarčania mali právo pri
chytených vinníkov zadržať, odobrať im loďky a všetky veci,
ktoré mali pri sebe.
V roku 1412 na základe privilégia kráľa Žigmunda boli
Kežmarčania oslobodení od platenia cla na území Uhorska
a nesmeli byť väznení pre cudzie dlžoby. Ďalšie privilégium
získali v roku 1440 od kráľa Vladislava, podľa ktorého mohli
bez platenia cla cestovať aj Poľskom. Bola to veľká výhoda,
pretože obchodníci museli clo platiť za prevážaný tovar na
hraniciach, mostoch a pod.
Kráľ Žigmund udelil v roku 1417 Kežmarčanom aj právo
slobodného užívania lesov. Podľa neho mohli pokutovať
každého, kto by vozil drevo z kežmarských lesov bez opráv
nenia a bol by pristihnutý tromi florénami za každý voz a ak
by nemohol pokutu zaplatiť, mohli mu zhabať voz aj s koň
mi.
Trhovým právom udeleným v roku 1419 získali Kežmarča
nia právo usporiadať do roka dva výročné trhy – 2. februára,
t. j. na Hromnice, a 29. júna, t. j. na Petra a Pavla. Okrem
toho Žigmund zaručil svoju ochranu všetkým obchodní kom, ktorí trhy navštívili, tak domácim, ako aj cudzím.
V roku 1435 sa mesto Kežmarok, ktoré utrpelo vpádom
husitských vojsk z Poľska značné škody, obrátilo na panov
níka Žigmunda, aby mu potvrdil staré výsady, pretože pri
požiari zhorela aj časť archívu s listinami. Tak Žigmund po
tvrdil v roku 1435 Kežmarku právo skladu, ktoré však mes
tu nikdy nepatrilo a bolo predmetom tzv. storočnej vojny
s Levočou.
V roku 1438 získalo mesto od kráľa Alberta právo meča
(ius gladii). Na jeho základe mali Kežmarčania právo kole
so, kôl a iné mučidlá používať, zlodejov, podpaľačov, vra
hov a iných lotrov vešať, kolesom lámať, stínať, upáliť, na
bodnúť na kôl, podľa toho, ako to uhorský zákon vyžadoval.
Najvzácnejším dokumentom, uchovaným v kežmarskom
archíve, je erbová listina mesta Kežmarok, ktorou mu bol
udelený mestský erb a súčasne právo pečatiť červeným
voskom, čo v tomto čase znamenalo osobitnú výsadu.
Mesto ju získalo v roku 1463 od kráľa Mateja Korvína. Je to
jediný armáles pre mesto na našom území s erbom nama
ľovaným v strede listiny. Na základe tohto jedinečného vy
obrazenia erbu bola erbová listina mesta Kežmarok uznaná
v roku 1986 za kultúrnu pamiatku.
V roku 1464 oslobodil kráľ Matej na žiadosť Imricha
Zápoľského mesto Kežmarok od platenia tridsiatku – po
hraničného cla. Od tridsiatku oslobodil mesto v roku 1491
a 1496 aj panovník Vladislav a v roku 1694 cisár Leopold.
V archíve sa zachovala v troch exemplároch aj listina
kráľa Ferdinanda III. z roku 1655, ktorou potvrdil platnosť
výsad mesta Kežmarok, vydaných predchádzajúcimi panov
níkmi. Okrem iného potvrdil aj erbovú listinu vydanú Mate
jom Korvínom 13. júna 1463. Na prvej strane sa zachovalo
jedno z najstarších vyobrazení mesta Kežmarok. Na posled
nej strane je vyobrazený erb mesta Kežmarok.
Zachované vzácne archívne klenoty svojou právnou silou
napomohli rozvoju mesta a svoje svedectvo budú vydávať
aj ďalším generáciám