Do hustých lesov v širokej doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami kedysi chodievali ľudia z blízkych dedín páliť drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil uprostred lesa malú chalupu. Jediné okno drevenice bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo jasné svetlo zorničky. Okolo uhliarovej chalupy vyrástli ďalšie drevenice, a keďže aj ich obyvateľom učarovala táto jasná hviezda, pomenovali podľa nej svoju osadu ,,Zor“ – Ždiar.