Mních Cyprián bol muž veľmi múdry, ale jeho duch bol nespokojný, veľa premýšľal o lietaní. V sne ho často anjeli vystríhali, aby to nechal, ale darmo. Spravil si krídla na lietanie a raz za tmavej noci vzlietol z Koruny na juh a doletel až na Tatry. Vznášal sa nad Morským okom a jeho obraz sa zrkadlil na hladine plesa. Vtedy ho zazrel anjel, vznietil búrku, zasiahol ho bleskom a zrazil na breh jazera. A na tom mieste vyrástol vrch, ktorý sa stal náhrobkom smelého letca. Kto chce rozoznať, ten vidí tvár, obrysy habitu, dolámané ramená, ktoré sa túžili vzniesť do výšav. Je to vrch „Mních“. Prekliaty letec nesie obrovskú ťarchu a trpí vo večnom kamennom zajatí. (Fráter Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, prišiel do kamaldulského mníšského Červeného kláštora ako 32-ročný. Považovali ho aj za majstra tisícich remesiel. Vyznal sa nielen v liečiteľstve, ale i v botanike, astrológii, dokonca bol zručným sklárom).