Opýtali sme sa Andrei Průchovej, zdravotnej sestry z diabetológie a mamy úžasnej Sofinky: Čo pre Teba znamená Kežmarok v srdci?
Kežmarok v srdci? Ako sestra na diabetológii ho vidím každý deň na tvárach ľudí. Je to pani Mária, čo mi po odbere vždy strčí do ruky jablko zo záhrady s tým, že „sestrička, nech máte vitamíny“. Je to pán Jožko, ktorý pri každej kontrole odíde s úsmevom na tvári , sú to reálni ľudia so svojimi radosťami aj starosťami. Sú to kolegovia a ktorými sa rozprávam, smejem. Kežmarok je pre mňa rovnováha. V ambulancií riešim glykémie, inzulíny a edukácie. Potom idem von, chytím Sofinku za ruku, prejdeme sa vedľa hradu a hlava je zrazu čistá. Tatry za chrbtom, pokoj na námestí. Tu sa dá naozaj vydýchnuť.
Ľúbim to, že tu nič nie je anonymné. Stretnem pacientov v potravinách, v drogérii aj na námestí. Pozdravíme sa, prehodíme pár slov. Poznám ich príbehy a oni poznajú mňa. A keď im klesne glykovaný hemoglobín, teším sa s nimi, akoby boli moji.
Pre Sofinku chcem, aby bol Kežmarok bezpečný prístav. Aby tu mala ihriská, kamošky, krúžky a bezpečie. Aby raz povedala, že odtiaľto nechce odísť.
A pre mňa? Kežmarok v srdci je práca, čo má zmysel a domov, kde dobijem baterky. Je to výhľad na Baziliku. Je to pocit, keď ideme večer domov.
Takže áno – moji pacienti, moji kolegovia, moje mesto, moje dieťa. To je celý môj Kežmarok v srdci!