Kežmarok leží pod Vysokými Tatrami v severovýchodnej
časti Popradskej kotliny v nadmorskej výške 626 m.
Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného
slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov.
R. 1269 udelil Kežmarku uhorský panovník Belo IV. mestské
práva. V 15. stor. pribudli Kežmarku ako slobodnému kráľov
skému mestu ďalšie privilégiá.
Počas 750-ročnej existencie mesta dotklo sa kežmarské
ho chotára trinásť väčších vojnových konfliktov. K najkurióz
nejším patria storočná vojna Kežmarku s Levočou o právo
skladu a takmer 250-ročná vojna mesta s majiteľmi hradu,
ktorý stál na území Kežmarku.
Hoci mesto prežilo mnoho vojen, nešťastí, požiarov a epi
démií, napriek tomu sa mu po hospodárskej stránke darilo.
V 15. – 19. stor. pracovalo v meste 50 cechov. Hoci cechová
výroba bola zrušená r. 1872, už predtým vzniklo v Kežmarku
niekoľko manufaktúr a od polovice 19. stor. viaceré továrne:
továreň na výrobu smoly, pivovar, továreň na výrobu škrobu,
prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu a konopnej priadze
atď.
Stáročné tradície má aj školstvo a kultúra. Prvé správy
o škole sú z r. 1383 – 1392. V r. 1787 – 1852 sa kežmarské
gymnázium reorganizovalo na školu vyššieho typu – lýceum,
bez absolvovania ktorého nebolo možné pokračovať v uni
verzitných štúdiách. Na lýceu študovali žiaci z celej stred
nej Európy a nejeden z nich sa stal známym spisovateľom,
umelcom, vedcom. S menom kežmarskej školy sú spojené
aj prvé správy o hudbe (14. stor.), o divadelných predstave
niach (1523 – 1524) a prvé známe výlety do Vysokých Tatier
(koniec 16. stor.). Centrom kultúrneho života vyšších vrstiev
bol kežmarský hrad, tu sa od konca 16. stor. uskutočňovali
f
ilozofické dišputy, tu prekvitalo maliarstvo a hudba. Boha
tá bola spolková činnosť – najstarším spolkom bol strelecký
spolok (1510). V r. 1862 vytvorili hasiči jeden z prvých dob
rovoľných hasičských spolkov na území Slovenska, r. 1867
vznikol Spolok spišských lekárov a lekárnikov, r. 1873 Uhor
ský karpatský spolok ako prvý turisticko-ochranársky spolok
v Uhorsku a ôsmy svojho druhu na svete atď.
V roku 1851 žilo v Kežmarku 4391 obyvateľov, r. 1910
už 7367 obyvateľov. Po I. svetovej vojne sa odsťahovalo
z mesta mnoho Maďarov, preto r. 1921 sa znížil počet na
6475 obyvateľov. R. 1938 mal Kežmarok 7360 obyvateľov,
no počas II. svetovej vojny i po nej zase odišli občania čes
kej a nemeckej národnosti, Židov postihol holocaust, takže
r. 1945 žilo v meste len 5469 ľudí. Nový Kežmarok začali bu
dovať prisťahovalci zo všetkých kútov Slovenska i Poľska,
kde žili Slováci. Podľa sčítania obyvateľstva ku koncu roku
2017 mal Kežmarok 15 930 obyvateľov.